2 čiarky a .....

Deň keď zistím, že som tehotná som si predstavola všelijak.Moje predstavy mali velmi rôzne podoby. Či už ako sa od šťastia rozplačem, alebo budem výskať od radosti a s trasúcou rukou volať manželovi do práce aby sa ponáhlal domov lebo niečo dôležité sa deje a on tu musí byť až po za vlasy uplne pritiahnutú verziu ako cikám na test a manžel  prestupuje s nedočkavosťou v kúpeľni kedy to už bude a budeme vedieť či už sme rodičia čakatelia alebo nie. Hlava pobláznená zo všetkých týh romantických filmov čo občas na odregovanie  pozriem. 

No ale pekne po poriadku. Prišiel deň "D" a ja som čakala či bude dôvod testovať alebo nie kedže som zaručene mala pocit, že už už už " mi to príde ".Na moje sklamanie lebo som bola presvedčená, že pokus bol úspešný. Kedže všetko je po prvý raz ( aj keď milión diskusii na internete som prečítala o príznakoch tehotenstva) nevedela som čo mám čakať a tak som s testovaním chvílu čakala. Áno presne chvíľu - slabú chvíľu.Od príchodu domov spolu s testom v taške to bolo presne asi 5 minút. Čo tam po tom, že v pribaláku sa píše testovať ráno. To ako ja mám čakať ďaľšie hodiny do rána? To určite nato nech každý zabudne. Prvá cesta rovno do kúpeľne. Snažím sa  vsugerovať môjmu močovému mechúru aby spolupracoval a niečo vyprodukoval. Hurá dal si povedať a ideme nato. Výborne hotovo. Ideme čakať na výsledok. A vtedy to prišlo ako blesk z jasného neba. Uvedomila som si, že toto je tá chvíla o ktorej som tolko snívala, ktorú som si  predstavovala a zisťujem, že to vôbec nie je romantické zisťovanie či som tehotná. Uvažujem, rozmýšlam, čakám kedy sa dostavia tie euforické pocity a nič. Namiesto motýlov v brušku pocťujem stres. Aj keď sme sa neskutočne tešili a nevedelli dočkať kedy to príde a budeme rodičia v očakávaní. A potom  očkom pozriem na umývadlo a tam na mňa pozerajú riadne silné dve ružové kolajnice. Je to moment ale mám pocit, že v tej kúpelni som asi večnosť. Napriek môjmu silnému pocitu, že určite tehotná som tomu stále neverím. Neviem či tomu že sa to podarilo alebo tomu že už je zo mňa teda matka čakateľka alebo  kvôli čomu. Nehovorím, že som sa  netešila to by som klamala ale nebolo to tak ako som si vysnivala, že sa rozplačem. Pamätám  si to úplne presne prvá myšlienka bola a je to tam. Druhá, že bože ako to dieťa ja vychovám a ako to všetko zvládnem. Neviem či som iba ja taká divná, ale nezačala som skákať po kúpelni neplakala som dojatím ale  skôr naopak šokovala ma moja praktickosť. Ako som začala uvažovať ako čo ja budem robit ( rozumej vychovávať, starať sa o babätko). No a druhá prehra mojich snov voči realite nastala keď som to ja nedočkavá nevedela vydržať tú blbú hodinu pokým manžel príde domov z práce. Nie ja úplne neromanticky píšem sms a je to tam. Samozrejme odpoveď prichádza vemi rýchlo. Čo je kde, stalo sa ti niečo s autom? naburála si alebo čo??? Tiež velmi praktický antiromantik. Moja odpoveď zase uplne romantická. Nie čosi. Robila som si test bude malé ňuňu. Praktickosť môjho muža v odpovedi. A určite? nemôže sa test mýliť? nie že sa budeme tešít zbytočne. Kedy pojdes k doktorovi? Takže nejako tomu  stále nemohol uveriť a stále bol taký akýsi opatrný a čakal až pokým mi to nepotvrdí lekár. To mne  nebolo viac treba. Keď opadol prvotný šok nastúpilo moje typické. Už som vo velkom začala zase snívať, plánovať čo všetko stihneť počas tehotenstvá ako čo bude mať naše malé " ňuňu" a tak ďalej. Proste začala som si vytvárať  dalšie predstavy, aby som zasa mala potom v praxi čo dementovať. Ale o tom nabudúce ( Lebo verte či nie  nasnívať, som toho stihla pomerne dosť ani 2 roky trvajúce tehotenstvo by mi na to všetko nepostačovalo)